Som vydatá 10 rokov, s manželom máme syna 5 rokov. Bývame v prenajme, obaja pracujúci. Už dlhší čas uvažujem nad rozchodom, pretože vzťah dlhodobo nefunguje. Oddelené lôžko, nezhody vo chove, neschopnosť ušetriť peniaze, alkohol u manžela, zmeny nálad. Mňa berie jeho prítomnosť energiu. Nepochopí, nezaujíma sa o moje potreby, keď doma pomôže, potom vyčíta a je zlý. Takže to je pomoc nepomoc. Žena musí zvládať všetko, nezavďačím sa. Nesmiem prejavovať emócie, inak vybuchne. A teraz neviem, či mám odísť zo vzťahu aj keď nemám peniaze, nemám nič našetrené, ale už nemôžem tú jeho energiu vydržať.
Nemám rodičov, kde by som sa mohla na chvíľu postaviť na nohy, ani možnosť ísť k niekomu. A o to je to práve ešte horšie. Už som sa to toľkokrát snažila prejsť a manželovej nálady a všetko možné ignorovať, ale jednoducho to len tak nejde. Necítim sa šťastná a nedokážem si predstaviť, že budem do konca života žiť tak, ako kôpka nešťastia a obetovať svoje šťastie kvôli nefunkčnej rodine. Už som sa s ním skúšala aj porozprávať a zistiť, čo je zle, lenže to asi akosi nezabralo. Manžel robí stále to isté dookola, aj keď som ho niekoľkokrát už prosila, nech taký nie je, nech nemá také nálady, nech nie je protivný a nech nepije.
Nič nezabralo. Snažila som sa to posunúť aj cez sex, ale jednoducho nič. A keď už áno, tak to naozaj vydržalo chvíľku a potom už to bolo úplne v rovnakých koľajniciach, ako to bolo predtým. A ja sa pýtam, prečo musím žiť taký život, ktorý sa mi nepáči a navyše s ním vôbec nie som spokojná. Človek by mal predsa žiť tak, ako chce, pokiaľ má tú možnosť a nie prežívať. Lenže ja mám obavy z toho, ako by som to zvládla do budúcna, pretože nemám žiadny majetok a všetky peniaze, čo máme, má pri sebe manžel. A neviem teda, ako by som mala začať nový život úplne bez ničoho. Je to pre mňa naozaj ťažké a naozaj si už neviem rady, čo robiť a ako sa zachovať.
